Barack Obama zložil prísahu na začiatku druhého funkčného obdobia

22.01.2013 Celý región

Washington 21. januára (TASR) - Americký prezident Barack Obama zložil dnes slávnostný sľub na schodoch Kapitolu vo Washingtone, čím začal svoje druhé štvorročné funkčné obdobie.

Obama zdvihol svoju pravú ruku a zopakoval predpísaný sľub o dodržiavaní ústavy USA do rúk predsedu Najvyššieho súdu USA Johna Robertsa. Potom prisahal na dve Biblie - na jednu, ktorú kedysi vlastnil jeho vzor, exprezident Abraham Lincoln, druhá kedysi patrila zavraždenému obhajcovi občianskych práv Martinovi Lutherovi Kingovi.

Prezident USA Barack Obama dnes vo svojom inauguračnom prejave vyjadril presvedčenie, že pre Spojené štáty sa opäť začínajú lepšie časy. Podľa jeho slov sa pre Američanov končí desaťročie poznamenané vojnami v Iraku a Afganistane a začína sa ekonomické oživenie.

Varoval, že krajinu ešte čakajú ťažké rozhodnutia týkajúce sa znižovania federálneho rozpočtového deficitu a nákladov na zdravotnú starostlivosť. Zároveň však, že každý občan má právo na základnú úroveň bezpečnosti a dôstojnosti.

Prezident vyzval Američanov, aby v záujme riešenia súčasných pálčivých problémov zabudli na politické a ideologické spory.

"Moji americkí spoluobčania, sme stvorení pre túto chvíľu a využijeme ju, ak sa jej chopíme spoločne," vyhlásil Obama pred státisícmi Američanov, ktorí sa zhromaždili pred Kapitolom. Vyjadril pritom dôveru v "neobmedzené možnosti Ameriky" a jej schopnosť sebaobnovy.

Prvý černošský prezident USA vo svojom relatívne krátkom, len približne 18-minútovom príhovore stručne načrtol hlavné ciele svojej politiky pre druhé funkčné obdobie.

Okrem iného prisľúbil, že jeho vláda bude v záujme budúcich generácií adekvátne reagovať na hrozbu klimatických zmien a bude svetovým lídrom v transformácii na využívanie udržateľných energetických zdrojov.

Hovoril tiež o podpore tradičných amerických hodnôt slobody a demokracie po celom svete, "od Ázie až po Afriku, od Ameriky až po Blízky východ".

Slávnostný verejný sľub zložil 44. prezident USA na schodoch Kapitolu vo Washingtone, čím začal svoje druhé štvorročné funkčné obdobie.

Podľa agentúry DPA sledovalo inauguráciu v blízkosti pódia vyše 250.000 divákov s lístkami, ďalších zhruba 800.000 zaplnilo rozsiahle otvorené priestranstvo pred Kapitolom. Agentúra Reuters odhadla počet priamych účastníkov na 700.000. Desiatky miliónov ľudí sledovali dianie prostredníctvom priameho televízneho prenosu.

Na inaugurácii vystúpili viacerí známi umelci, napríklad speváci Kelly Clarksonová a James Taylor. Americkú hymnu zaspievala populárna speváčka Beyoncé.

Obama, 44. prezident USA, zložil predpísanú oficiálnu prísahu už v nedeľu na krátkej súkromnej ceremónii v Bielom dome, čím splnil zákonnú požiadavku, na základe ktorej sa americkí prezidenti oficiálne ujímajú úradu 20. januára.

Ak však uvedený termín pripadne na nedeľu, slávnostná inaugurácia a s tým spojené oslavy sa od roku 1821 presúvajú na pondelok, čo sa tento rok časovo zhoduje s narodením obhajcu občianskych práv Martina Luthera Kinga, zavraždeného v roku 1968.

Prvá inaugurácia Obamu ako prvého černošského prezidenta USA sa v roku 2009 konala v atmosfére optimizmu a veľkých očakávaní za účasti až 1,8 milióna Američanov.

Dnešná prebehla v čase - keď Spojené štáty zápasia s ekonomickými ťažkosťami a vysokou nezamestnanosťou - v skromnejšom meradle, čo do počtu divákov i následných plesov a večierkov.

Profil amerického prezidenta Baracka Obamu

V prezidentských voľbách, ktoré sa konali v USA 6. novembra 2012, demokrat Barack Obama zvíťazil nad republikánom Mittom Romneym. Obama získal hlasy 332 z celkového počtu 538 voliteľov, zatiaľ čo Romney len 206. Na víťazstvo bolo potrebných získať 270 voliteľov.

Prezidentské voľby 2012 v Spojených štátoch patrili k najtesnejším v histórii. Obama a Romney mali v prieskumoch takmer rovnakú podporu.

Úradovania v Bielom dome sa Barack Obama ujal 20. januára 2009 - po ôsmich rokoch úradovania Georgea W. Busha. V USA sa tak opäť dostali k moci demokrati. Pred svojou prvou inauguráciou sa vyjadril, že svoj pôvod považuje za príležitosť na prekonanie rasových rozdielov v americkej spoločnosti. Vo svojom prvom volebnom období sa zasadil za zákon, umožňujúci rozšíriť zdravotnú starostlivosť pre väčší počet Američanov. Ukončil vojnu v Iraku a vyvinul úsilie o ukončenie vojny v Afganistane. Venoval sa ekonomickým reformám a umožnil lepšiu dostupnosť k vzdelaniu.

Barack Obama sa narodil 4. augusta 1961 v meste Honolulu, v americkom štáte Havaj. Jeho otec prišiel do Spojených štátov amerických ako zahraničný študent z Kene, kde vyrástol v rodine pastiera oviec. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou, neskôr svojou manželkou a matkou Baracka Obamu.

Baracka Obamu staršieho krátko po narodení syna prijali na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Mladý pár bol však už v tom čase odlúčený a preto Obamova matka podala žiadosť o rozvod.

Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene, kde pôsobil na ministerstve financií. Svojho syna videl potom už iba počas krátkej návštevy USA v roku 1971, keď mal Barack Obama desať rokov. Barack Obama starší zomrel v roku 1982 v dôsledku zranení z automobilovej nehody. Obamova matka podľahla rakovine v roku 1995.

Obama strávil prvé roky života na Havaji. V roku 1967 sa s matkou a jej novým manželom presťahoval do Indonézie, kde získal základné vzdelanie. Od piateho ročníka pokračoval v štúdiu na Havaji, kde ho vychovávali starí rodičia. Vysokoškolské štúdiá začal v Los Angeles, titul bakalára získal v roku 1983 na Columbia University v New Yorku.

Predtým, ako začal študovať právo na Harvardovej univerzite, pôsobil tri roky ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v Chicagu. V roku 1988 absolvoval svoju prvú návštevu Európy a prvýkrát navštívil aj svojich príbuzných v Keni. Na jeseň toho roku začal svoje štúdium práva na prestížnej Harvardovej univerzite, kde v roku 1991 získal titul doktora práv s čestným uznaním.

V roku 2006 zavítal do Afriky. Okrem rodného mesta svojho otca v Keni navštívil vtedy aj ďalších päť krajín čierneho kontinentu. V Keni je známou a veľmi populárnou osobnosťou.

Barack Obama vyznáva kresťanskú vieru. V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má dve dcéry Maliu Ann a Natashu.

Okrem knihy Dreams From My Father vydal Obama v roku 2006 knihu The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna. Za audioverziu tohto diela získal v roku 2008 svoju druhú cenu Grammy. V roku 2006 vydal aj knihu It Takes a Nation: How Strangers Became Family in the Wake of Hurricane Katrina.

Americký prezident Barack Obama je autorom detskej obrázkovej knihy, ktorá vzdáva hold 13 vplyvným Američanom. K napísaniu knihy pre deti ho inšpirovali jeho dve dcéry. Knižku s názvom Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters (O tebe spievam: List mojim dcéram) napísal prezident ešte pred nástupom do funkcie v januári 2009. Už je aj autorom dvoch bestsellerov - autobiografickej knihy Dreams from My Father (Sny môjho otca) a The Audacity of Hope (Odvaha nádeje). Tretia knižka je súčasťou zmluvy na tri knihy, ktorú uzavrel s Random House v roku 2004.

Od 28. apríla 2009 je prvým webovým prezidentom v dejinách. Charizmatický prezident nie je len nadaným komunikátorom pri verejných vystúpeniach, ale aj majstrom všetkých politických špičiek, čo sa týka využívania nových médií, modernej priamej komunikácie s občanmi cez SMS, Facebook, YouTube alebo Twitter.

Prezident USA Barack Obama sa 9. októbra 2009 stal prekvapivým laureátom Nobelovej ceny za mier. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť", pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
 
 
 

Vyberte región